Moderné olympijské hry alebo olympské hry (francúzsky: Jeux olympiques) sú vrcholové medzinárodné športové podujatia, ktoré zahŕňajú letné a zimné športové súťaže a na ktorých sa zúčastňujú tisíce športovcov z celého sveta. Olympijské hry sú považované za vrcholové svetové športové súťaže s účasťou viac ako 200 krajín. Zvyčajne sa konajú každé štyri roky, v rámci štvorročného obdobia sa striedajú letné a zimné olympijské hry každé dva roky.

Ich vznik bol inšpirovaný starovekými olympijskými hrami (starogrécky: Ὀλυμπιακοί Ἀγῶνες), ktoré sa konali v gréckej Olympii od 8. storočia pred naším letopočtom do 4. storočia nášho letopočtu. Barón Pierre de Coubertin založil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 1894, čo viedlo k prvým moderným hrám v Aténach v roku 1896. MOV je riadiacim orgánom olympijského hnutia a jeho štruktúru a autoritu vymedzuje olympijská charta.

Vývoj olympijského hnutia v priebehu 20. a 21. storočia vyústil do niekoľkých zmien na olympijských hrách. Medzi tieto úpravy patrí vytvorenie zimných olympijských hier pre sneh a ľad, športové paralympijské hry pre športovcov so zdravotným postihnutím, olympijské hry mládeže pre športovcov vo veku od 14 do 18 rokov, päť kontinentálnych hier (panamerické, africké, ázijské, európske a pacifické) a Svetové hry pre športy, ktoré nie sú zahrnuté v olympijských hrách. MOV podporuje aj deaflympijské hry a špeciálne olympijské hry. MOV sa musel prispôsobiť rôznym ekonomickým, politickým a technologickým pokrokom. Zneužívanie amatérskych pravidiel národmi východného bloku viedlo MOV k odklonu od čistého amatérstva, ako to predpokladá Coubertin, k prijatiu profesionálnych športovcov zúčastňujúcich sa hier. Rastúci význam masmédií spôsobil problém firemného sponzorstva a všeobecnej komercializácie hier. Svetové vojny viedli k zrušeniu olympijských hier 1916, 1940 a 1944; veľké bojkoty počas studenej vojny obmedzili účasť na olympijských hrách v rokoch 1980 a 1984; a olympijské hry v roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-19 odložili na rok 2021.

Olympijské hnutie sa skladá z medzinárodných športových federácií (IF), národných olympijských výborov (NOC) a organizačných výborov pre jednotlivé olympijské hry. Ako rozhodovací orgán je MOV zodpovedný za výber hostiteľského mesta pre jednotlivé hry a organizuje a financuje hry podľa olympijskej charty. MOV tiež určuje olympijský program pozostávajúci zo športov, ktoré sa majú hrať na hrách. Existuje niekoľko olympijských rituálov a symbolov, napríklad olympijská vlajka a pochodeň, ako aj otváracie a záverečné ceremoniály. Na letných olympijských hrách 2016 a zimných olympijských hrách 2018 súťažilo viac ako 14 000 športovcov, a to v 35 rôznych športoch a na viac ako 400 podujatiach.[1][2] Účastníci prvého, druhého a tretieho miesta v každej súťaži dostávajú olympijské medaily: zlato, striebro a bronz.

Hry sa rozrástli natoľko, že je dnes zastúpený takmer každý národ. Tento rast priniesol množstvo výziev a kontroverzií, vrátane bojkotov, dopingu, úplatkov a teroristických útokov v roku 1972. Každé dva roky olympiáda a jej mediálne pôsobenie poskytuje športovcom príležitosť dosiahnuť národnú a niekedy aj medzinárodnú slávu. Hry tiež predstavujú príležitosť pre hostiteľské mesto a krajinu, aby sa predstavili svetu.

Hra Čísla

Deti rozdelíme na dve družstvá. Každé dieťa dostane pridelené číslo. Rovnaké číslo má aj žiak zo súperovho tímu. Telocvikár by mal dbať na to, aby rovnaké čísla mali výkonnostne približne rovnakí súperi.

Všetky deti stoja na čiare. Učiteľ zakričí číslo. Deti s týmto číslom vybiehajú na trať, obehnú kužeľ a čo najrýchlejšie sa snažia vrátiť do svojho družstva. Trať môže byť samozrejme podľa fantázie učiteľa.

V O2 Akadémii Mateja Tótha sa tieto hry využívajú aj na precvičovanie vývojových polôh. Z nich deti štartujú. Viac sa týmto polohám venujeme v prvej časti.

Skús ma dobehnúť

Deti stoja na čiare a ruky majú za chrbtom. Ich pohľad smeruje vpred tak, aby nevideli na učiteľa, ktorý stojí za nimi. Jednému dieťaťu podá do rúk loptičku tak, aby o tom vedel len tento žiak. Ten napočíta do päť a vyšprintuje vpred. Ostatní žiaci musia čo najrýchlejšie zareagovať a pokúsiť sa ho dobehnúť skôr, ako prebehne cieľovú čiaru.

Chyť si loptičku

Deti stoja na čiare a ruky majú za chrbtom. Ich pohľad smeruje vpred tak, aby nevideli na učiteľa, ktorý stojí za nimi. Telocvikár si pripraví napr. 5 tenisových loptičiek a hodí ich naraz ponad deti do cca stredu telocvične. Deti sa rozbehnú a snažia sa ukoristiť loptičku pre seba. Keďže žiakov je viac ako hodených loptičiek, do ďalšieho kola postúpi napr. len 5 detí. Telocvikár pre druhé kolo hodí už len 4 loptičky atď. V poslednom kole ostanú dve deti a jedna loptička.

Červená, modrá, žltá je hra, ktorá využíva vývojové polohy

Na 3-4 miestach si rozostavíme kužele rôznych farieb. Na každom takomto stanovišti si určíme, akú polohu majú deti čo najrýchlejšie zaujať.

Telocvikár zakričí napr. „červená“ a dvojica čo najrýchlejšie vybehne k červenému kužeľu a zaujme vopred dohodnutú polohu. Žiak, ktorému sa to podarí ako prvému, získa bod.

Štart stop štart

Na pohybovú hru Červená, modrá, žltá naväzuje cvičenie Štart stop štart. Máme pripravené kužele alebo určené čiary. Najlepšie je mať aspoň 4-5 čiar. Na každom stanovišti určíme vývojovú polohu. Na povel telocvikára sa dieťa rozbehne a čo najrýchlejšie zaujme polohu pri najbližšom stanovišti. Na ďalší povel sa rovnako rýchlo posunie na ďalšiu čiaru. S každým písknutím telocvikára vybiehajú na trať ďalšie deti. Vytvorí sa akási reťaz, až kým nie sú obsadené všetky stanovištia. Po absolvovaní celej trate sa deti zaradia späť do svojho družstva.